21.10.2004

Fan club predstavuje Ivana Trabalíka

V tomto kolobehu, aký mám teraz, ?i už rodina alebo práca, nemám na snívanie moc ?asu. Beriem všetko tak, ako príde. Ke? sa s manželkou rozhodneme, že ideme na dovolenku, tak ideme, ke? príde ponuka z iného klubu, nebudem si vybera? krajinu, pozerám sa na to skôr realisticky...



1. Priblíž Tvoj rodný kraj fanúšikom tak, ako ho vidíš Ty svojimi o?ami...

Orava nie je odtia?to ?aleko, je podobná v mnohom oblasti Terchovej -ve?a kopcov, ve?a skál, žiadna rovina ako tam dole. Ke? prídeš domov , ideš napríklad na hríby? Nie, ja som vo všetkom skôr taký „domased“. Máme s manželkou dve deti, ale nepatríme k tým turistickým typom.

2. Aké máš vzdelanie? Keby si mohol, vymenil by si ho za iné?

Mám ukon?ené gymnázium s maturitou, ale potom som už nepokra?oval ?alej. Vymeni? za iné? Pri každom vzdelaní je potrebné drie? a zadarmo nám do lona nepadne. ?ažko poveda?, doteraz som moje vzdelanie až tak nevyužil, možno niekedy neskôr bude táto otázka reálnejšia, teraz je zbyto?né o tom uvažova?.

3. V prípade, že by si nehral futbal, ?omu by si sa venoval?

Keby som nehral futbal, ur?ite by som po gymnáziu išiel na vysokú školu, ale priestor na to nebol. Maturitu mám, ale špeciálne remeslo v rukách nie, ?ažko mi je teraz poveda?, ?o by som robil.

4. ?o je Tvojim koní?kom?

Popri futbale mám manželku a dve deti a dá sa poveda?, že to je koní?ek pre m?a vo všetkom – ?i už niekam chodíme, alebo sa spolu hráme alebo spolu trávime ?as , takže tie záujmové ?innosti s rodinou, prechádzky, sledovanie TV.

5. Rodina je teda to  najdôležitejšie, to ?o ?a dostáva celého?

Ur?ite, ja som pre? od domova, manželka je pre? od domova, tie naše zastávky sú svojim spôsobom krátke nato, aby sa vytvorili hlbšie priate?ské vz?ahy s inými, sú to len priate?stvá, ako sa hovorí, na chví?u, takže máme vlastne len jeden druhého. Manželka je pre m?a ve?mi dôležitý ?lovek, pretože po?ítam s tým, že ju budem ma? do konca života, ona je kus môjho domova.

6. Okúsil si už legionársky chlebík, ako na Teba vplývala mentalita Poliakov, ich štýl života?

No nebola to žiadna exotika, Po?sko je tu za rohom a Poliaka pozná každý. Štýl života? Bol som v Krakowe, ?o je vyše jednomiliónové mesto a ten mestský uponáh?aný život je tam cíti?. Myslím si, že futbal tam majú ?udia radšej ako u nás, tam sa chodia ?udia na futbal bavi?. Dá sa porovna? v nie?om krakowský a žilinský futbal?  Najlepšie by rozdiely bolo vidno, keby osud dal kopy slovenského a po?ského majstra v Lige majstrov alebo zástupcov v Pohári UEFA. Poliaci sú v zápasoch, v ktorých o nie?o ide takí sebavedomejší,  vedia sa v pohárových zápasoch viac preda?, viac pobi? o výsledok. Videl som to aj v Krakowe, ktorý pravidelne hráva európske poháre.Ich liga je podobná ako u nás, mužstvo strieda dobré výsledky so slabšími, niektoré zápasy sú super, niektoré horšie, ale na tom medzinárodnom poli sa v klubovej rovine vie po?ský futbal viac presadi? ako ten náš.


7. Máš vysnívanú krajinu, ktorú by si chcel navštívi? ako futbalista prípadne ako turista a pre?o?

V tomto kolobehu, aký mám teraz, ?i už rodina alebo práca, nemám na snívanie moc ?asu. Beriem všetko tak, ako príde. Ke? sa s manželkou rozhodneme, že ideme na dovolenku, tak ideme, ke? príde ponuka z iného klubu, nebudem si vybera? krajinu, pozerám sa na to skôr realisticky, snívanie už mám za sebou, už mám tridsa? rokov a to už sa sníva len tak potichu, aby o tom nikto nevedel.


8. Taký chlap ako Ty musí zjes? toho horu. Varievaš aj Ty alebo len manželka?

Varieva len manželka, lebo dcéra chodí do školy, malý do škôlky, ona je doma, tak aj takto trávi vo?ný ?as. Aké jedlo máš teda najradšej? Ja patrím k tým oravským typom, ktorí zjedia všetko okrem ostnatého drôtu.


9. Skúšal si aj iné športy okrem futbalu?

Ako malý chlapec som do 14 rokov v Kubíne robil všetko, ?o sa dalo, samozrejme nie ako registrovaný športovec, od basketbalu cez atletiku, celý de? som bol na nohách a zabrdol som do všetkého.


10. Sú v Tvojom živote momenty , na ktoré by si rád zabudol  alebo ich nejako zmenil?

Každému život prináša i úspech i sklamania, menšie alebo vä?šie. Keby nebolo neúspechov, nebolo by to dobre, lebo oni nás vlastne menia, oni nám ukazujú cestu práve k tým úspechom.

?lovek sa najlepšie pou?í práve z neúspechu, vlastných chýb, všetko zlé je na nie?o dobré. A nie?o zmeni?? Na to by bola potrebná už tá ?arovná gu?a, aby ?lovek videl, ?o ho ?aká zajtra, aby sa na to pripravil a bol úspešný. Ale neúspechy patria k životu a sú tou najlepšou cestou k úspechu, ak sa z nich ?lovek dokáže pou?i?.                                    

–dv-

zdroj: MŠK Žilina

článok bol zobrazený 2127 krát

K článku bolo pridaných 0 komentárov

Prihlásenie registrovaného užívateľa:

Registráciou získate možnosť prispievať do diskusie, zapojiť sa do tipovačky a hodnotenia hráčov.